Dorka pracovala po celý semestr soustavně, bez výraznějších výkyvů, s velkou dávkou entuziasmu. Její práce byla stabilní, systematická a cílevědomě směřovala k výsledku. Diplomový projekt vnímám jako profesně vyzrálý názor a považuji jej za výborně zvládnuté zadání. Mohu konstatovat, že „REVIZE“ proběhla úspěšně.

Autorce přeji, aby ji profese architektky naplňovala a bavila co nejdéle. Výsledný počet bodů navržený vedoucím: 89

Diplomová práca Dorotey Kokoškovej je kritickým pohľadom na verejné priestory mesta Modra. Reakciou na prebiehajúce a pripravované zmeny súviasiace s dopravnou infraštruktúrou (odklonenie tranzitu z centra budúcim obchvatom, realizovanie parkovacieho domu, atď).

Modra je mesto, kde diplomantka vyrástla, má ho prechodené a zažité a je teda prirodzené, že sa ním vo svojej záverečnej práci ako študentka architektúry zaoberá. Zároveň nie je ľahké pozrieť sa na svoje mesto očami architektky a pokúsiť sa do istej miery odosobniť od nostalgického pohľadu a ponúknuť víziu do budúcnosti. Toto diplomantka zvládla.

Vo východiskách konceptu Dorotea Kokošková pomenúva dve línie, s ktorými chce pracovať: línia verejného priestoru Štúrovho námestia a paralelná zelená línia za hradbami v dotyku s krajinou. Diplomantka chce posilniť väzby medzi týmito dvomi líniami.

Považujem to za veľmi prínosné uvažovanie o centre Modry, keďže popri známej línii námestia sa postupne kultivuje aj zelená línia (nová cyklotrasa so spevnenými povrchmi), ktorá má možno viac krajinársky ako architektonický charakter, ale o to viac môžu vyznieť kontrasty medzi vnútorným mestom a mestom za hradbami. Diplomantka správne ukazuje paralelnosť týchto línii, ich vzájomnú blízkosť a rôznosť a potrebu ich prepájania. Prechod od meštianskych domov smerom k línii za hradbami aj názorne ukazuje logiku modranskej parcelácie: dom – dvor – záhrada – vinohrad.

Ďalej sa práca delí na 3 časti: 1. Štúrovo námestie, 2. Stará radnica, ZUŠ, 3. stromová alej ako hlavná priestorová os.

Z môjho pohľadu štruktúra práce nie úplne reflektuje to, čo si diplomantka stanovila ako cieľ v úvode: práca na dvoch paralelných líniách a posilnenie ich väzieb.

1. Štúrovo námestie

V prvej časti práca veľmi správne definuje problémy tranzitného Štúrovho námestia. Napriek tomu, že je to pomerne veľkorysý mestský priestor, len málo plôch je vymedzených ako pobytových (ak nerátame terasy komerčných prevádzok) a pre peších. Ťažisko verejného priestoru slúži tranzitnej doprave a parkovacím plochám. Po prvotných analýzach problémov, diplomantka prešla rovno k architektonickému riešeniu plochy námestia. Tu mi trochu chýba prezentácia teoretických a praktických referencií, ktoré diplomantka naštudovala, prípadne súčasných urbanistických tendencií, o ktoré sa opiera a ktoré ju oslovujú. Myslím, že pre zrozumiteľnosť práce pri prezentovaní by pomohlo takéto ideové ukotvenie, keďže téma urbanizmu malých sídel je pre česko-slovenské prostredie veľmi aktuálna a práca by mala širší didaktický dosah, keby nás oboznámila s tým, z čoho na tomto poli diplomantka vychádza a čo považuje za zmysluplné pre náš lokálny kontext.

K samotnému riešeniu: Návrh redukuje šírku cestnej komunikácie na nevyhnutné minimum, čo je v tomto prípade správne, keďže po zrealizovaní plánovaného obchvatu Modry, bude tranzitná doprava presmerovaná mimo centrum. Návrh redukuje počet parkovacích miest na námestí, čo je rovnako obhájiteľné a správne, vzhľadom na aktuálnu snahu mesta realizovať parkovací dom na hranici pamiatkovej zóny. Po týchto úpravách si diplomantka môže dovoliť rozšíriť mestský pobytový priestor na západnej strane námestia a nižšie pred kostolom, kde už dnes komerčné prevádzky využívajú každý voľný priestor medzi parkoviskom a chodníkom. Problém absencie mestských pobytových plôch je definovaný veľmi správne. Rozšírenie týchto plôch diplomantka akcentuje vodným prvkom – čiastočne odkrytým Stoličným potokom. Touto úpravou sa rovnako získava priestor okolo súsošia Štúrovcov, ktorých odkaz je pre mesto Modra veľmi dôležitý, no v súčasnosti sa zdá, že pamätník iba prekáža v parkovaní. Pozitívne hodnotím tiež materiálové „preliatie“ dlažby cez cestnú komunikáciu formou dlhého spomaľovača. Vizuálne by to dojem námestia určite posilnilo.

 

2. Stará radnica, ZUŠ

Namiesto rozpracovávania druhej zelenej línie a ich prepojení, sa diplomantka presúva do nádvoria starej radnice. Je to ďalší dlho riešený modranský problém, šírka zadania by postačovala na diplomovú prácu. Samotné zadanie je spracované podnetne, absentuje tu však priame prepojenie medzi tematikou dvoch línií. Je to samostatný a náročný problém, ktorý sa stal subtémou diplomovej práce.

V analýzach je prezentované historické vrstvenie konglomerátu budov tvoriacich nádvorie radnice. Tu by som vyzdvihol úsilie diplomantky naštudovať si podklady a rovnako komunikáciu a prácu s archívnymi materiálmi pamiatkového úradu. Diplomantka preukazuje schopnosť vnímať historický kontext, dokáže zrozumiteľne definovať a graficky komunikovať problém a navrhnúť jeho riešenie. Pomenúva problém oddelenosti jednotlivých stavieb tvoriacich celok nádvoria a snaží sa o ich oživenie vložením novej hmoty komunitného priestoru, ktorý umožní cirkuláciu a plynulý prechod. Je sympatické, že do tohto historického prostredia vkladá novotvar a z riešenia je zároveň jasné, že má naštudované, čo je v tomto prípade akceptovateľný vstup aj z hľadiska pamiatkovej ochrany. Oslovila ma tiež idea využívať aj objekt starej radnice pre potreby základnej umeleckej školy. Momentálna snaha mesta je presťahovať na toto miesto mestský úrad a zároveň rekonštruovať ZUŠ.

Práca sa zaoberá aj riešením nádvoria, z môjho pohľadu ju oslabuje to, že nie je ideovo prepojená s uvažovaním o Štúrovom námestí, čo potvrdzuje aj použitie úplne iného typu dlažby. Škoda, že vizualizácie ukazujú iba navrhovaný objekt – novotvar a nie celý kontext nádvoria. Snáď to bude lepšie prezentované fyzickým modelom.

3. Stromová alej ako hlavná priestorová os

V tretej časti sa práca zameriava na stromovú alej v dolnej časti námestia. Práca správne ukazuje na nemožnosť plynulého pešieho pohybu od námestia alejou až na cintorín, čo je spôsobené aj problematickým odkrytím Stoličného potoka na mieste, kde by mal byť umožnený peší pohyb.

Toto je z hľadiska uvažovania o meste nepochybne správna pripomienka, z pohľadu vnútornej konzistentnosti práce, nie je celkom zrozumiteľné, prečo si tento problém vyžadoval vlastnú kapitolu. Tematicky to predsa súvisí s urbánnou líniou, ktorá ide ako chrbtica celou Modrou.

Práca priniesla mnoho cenných podnetov. Diplomantka prejavila veľkú pracovitosť a schopnosť zaoberať sa mestom od širších urbanistických kontextov, cez verejné plochy až po architektúru s presahom pamiatkovej ochrany. Kriticky vnímam príliš veľký rozptyl problémov, ktoré sa študentka rozhodla riešiť. Táto snaha nedovolila prehĺbiť prácu v momentoch, ktoré by mohli aj autorke priniesť väčšiu tvorivú radosť. Mrzí ma, že nedošlo k rozpracovaniu zelenej línie a prepojení s urbánnou líniou – práve tu by som videl potenciál priniesť niečo zásadne nové nad rámec toho, čo je zrejmé a dnes už pomenované viacerými prácami (najnovšie aj správa participatívneho procesu, ktorý pre mesto realizovalo združenie Spolka, s ktorou diplomantka pracovala).

Prácu odporúčam k obhajobe. Otázky k obhajobě:

1. Prečo práca tematicky nesmerovala k dvom líniám a ich prepojom? Myslím, že práve tie prepojenia mohli byť aj v rámci námestia architektonicky definované a pomohli by navádzať k zelenej línií. Prečo sa pôvodný zámer zastavil pri urbánnej línii?
2. O aké ideové a urbanistické koncepcie sa práca opiera? Prečo neboli zreteľnejšie v práci pomenované? Osobne mi diplomantka spomínala, že ju inšpirovala práca Kevina Lyncha. Akým spôsobom sa jeho uvažovanie o meste viaže k tomuto projektu?

Výsledný počet bodů navržený oponentem: 80