Projekt studentky představuje mimořádně podnětnou studii paměti a památkové péče v architektuře. Nepřináší jednu jednoznačnou odpověď, nýbrž promyšlenou koláž názorů a odlišných perspektiv. Tato mnohovrstevnatost však není slabinou projektu, ale naopak jeho zásadní kvalitou.

Studentka v rámci jednoho návrhu přesvědčivě pracuje s různými přístupy – s ruinou, kontrastem nového a původního (jak existujícího, tak již neexistujícího), s tématem kopie a originálu i s dalšími významovými rovinami. Výsledkem je velmi přesvědčivý celek založený na diverzitě, působivých protikladech a bohatosti interpretací. Stavbu lze číst opakovaně a vždy novým způsobem.

Za určitý nedostatek považuji absenci jasnější prezentace celku. V odevzdané podobě je projekt čitelný spíše fragmentárně, po jednotlivých částech, avšak jen obtížně jako komplexní celek. Z mého pohledu však mimořádně působivý a velmi podnětný celek.

Některé postoje či interpretace lze zpochybňovat, s některými nemusíte souhlasit, jiné vyvolávají potřebu jejich dalšího upřesnění či dopracování, všechny však otevírají prostor pro podnětnou a živou odbornou diskusi. Jedná se o mimořádně kvalitní a inspirativní práci. Points proposed by supervisor: 98

Oponentský posudok na diplomovú prácu.

 
Myslím si, že si diplomantka vybrala neľahkú úlohu a teoretická úvaha nad vzťahom architektúry k pamäti je minimálne dvojaká. Jednak sa môžeme pýtať na jej vzťah k našej historickej pamäti, spoločenskej, spočívajúcej v ľudských zážitkoch, alebo, asi štandardnejšie, ku kultúrnej, súčasťou ktorej je tá architektonická, spočívajúca v evokácii tradičných princípov architektonickej práce.

V teoretickom rozbore sa autorka zaoberá pojmom pamäte a jeho interpretáciou, ktorú považuje za rozporuplnú a nejasnú. Polemizuje nad schopnosťou a objektivitou ľudskej osobnej pamäte a rôznymi spôsobmi jej aktualizácie vo forme spoločného zdieľania, či zbierania, akou je archivácia minulosti v autentických záznamoch formou archívu a nad dobovou interpretáciou, kde prirodzene priznáva miesto ľahkej účelnosti aktuálnej súčasnosti. Napriek tomu, alebo práve preto je vrstvenie spomienok a ich odraz v priestorovom pláne návrhu, jedným z kľúčových princípov diplomovej práce.

 

V ďalších analýzach polemizuje medzi uchovávaním pamäte formou archivácie, ktorej podľa Assmana prislúchajú dva režimy: zhromažďovanie objektívnych faktov za cenu ich dobovej neaktuálnosti a možnosťou priamej práce s dobovými reáliami takpovediac priamymi, ktorých nositeľmi je miesto archívu reálne a autenticky ľudská hlava.

Ďalej sa púšťa do polemiky medzi interpretáciou pamäte v architektúre a vzťahom preberaní a historických foriem s autentickými ambíciami modernej architektúry, kde spolu s Fostrom a Violet-le-Ducom a Rieglom vníma rozpor v použití historických foriem v novej architektúre a pripisuje ho ideologickej motivácii.

Tento rozpor sa zdá byť hnacím motorom jej výberu a inklinácii k práci s minulosťou viacerými spôsobmi. Odmieta ju interpretovať prostredníctvom obnovy historickej budovy, ktorá vo všeobecnej terminológii v architektúre ‚vytvárania štýlov‘ pre mnohých odráža kultúrne dedičstvo, a odmieta aj použitie tradičných materiálov a techník, ktoré sú zase pre mnohých zárukou prenosu a uchovania kultúrnych väzieb.



Pri architektonickom návrhu považujem za cenný už samotný výber objektu. Autorka pracuje v rodnom meste s objektom, resp. jeho ruinou, okolo ktorej denne chodí a ktorá sa s jej pamäťou, už ako študentkou architektúry v inom meste, konfrontuje. Precízne mapuje historickú pamäť objektu najprv formou archívnej práce, kde nachádza množstvo originálneho materiálu. Ide hlavne o pôvodnú fotodokumentáciu, originálne plány objektu a architektonické plány obnovy z rôznych období. Tento materiál považuje za veľmi vzácny, skúma ho, porovnáva v jednotlivých dobových záujmoch a návrhoch architektonických projektov, vyhodnocuje spoločné črty a rozdielnosti. V prvej kapitole návrhu sa zaoberá jej kontextom, hlavne priestorovým a dobovým, kde nachádza príležitosť pre ponor do oficiálnej pamiatkovej obnovy, reprezentovanej štátnou správou v našom prípade pamiatkovou zónou mesta Piešťany a zásadami jej uplatnenia. Relativizuje ich a porovnáva s realitou na mieste v čase. Táto kapitola jasne ukazuje a jej význam vidím v polemike nad rigoróznosťou tejto pamiatkovej ochrany uplatňovanej v praxi reguláciami a vynechávanie iných, podstatných prístupov uplatňovania kolektívnej pamäte, ktoré naša diplomová práca reprezentuje.

Ústredným priestorom návrhu je potom spoločenská sála, ktorá je sentimentálnym návratom k pôvodnej tanečnej sále hotela Lipa, uchovanej v autentických spomienkach súčasníkov. Uchováva tým prevažujúcu funkciu pôvodnej stavby (hotel slúžil viac pre spoločenské aktivity domácich, než ubytovanie hostí) a formou vrstvenia súčasnej stavby nad zakonzervovanou ruinou, ktorú necháva zachovanú a na ktorú nadväzuje utvára návrh zdieľajúcej historickú stopu v uchovanej ruine a novú súčasnú architektúru obsahujúcu odraz pôvodnej funkcie. Pracuje s výsostne súčasným slovníkom architektúry, oklieštenej na tektonické prvky konštrukčnej podstaty objektu, v oceľovom skelete opláštenom transparentnými výplňami. Konštrukčné riešenie je prehľadné, poskytuje adekvátne priestorové riešenia, nezasahuje do historickej vrstvy a je pre daný účel primerané. Prevádzkové riešenie je správne, chýba rez ubytovacou časťou, ale dohodli sme sa, že pre súčasný trend turistického ubytovanie (AirBnB) je správne a vyhovujúce, lebo je tiché a obohatené zeleňou. K formálnej úrovni práce mám drobné výtky, jednak slovné zdôvodnenie diplomantky je, obdobne ako písomná časť v grafike, mierne neprehľadné, nesúvislé a viackrát zbytočne odbočujúce. Nie je však dôvodom k menšej zrozumiteľnosti, len vyžaduje viac pozornosti.

 

Návrh dotvára minulosť, keď integruje historické kontexty novými prvkami, nenapodobňuje ju, aj keď sa inšpiruje už zanikajúcimi architektonickými formami pôvodného architektonického diela. V konečnom dôsledku ide o komplexný dialóg medzi minulosťou a prítomnosťou, kde má architektúra veľmi silný vplyv na to, ako vnímame a interpretujeme našu pamäť.

 

Súhlasím s udelením akedemického titulu Ing.arch.,

Hodnotenie A

 

Prof. Ing. Mgr.Akad.arch. Ján Studený, PhD.

v Bratislave 20.5.2026 Points proposed by reviewer: 95