Hlavním cílem této práce bylo uvedení specifické integrační metody (původně nazývané  Lebnizovo integrační pravidlo, později zpopularizované pod návem Feynmanův integrační trik) do širšího matematického povědomí. Autor však nezůstal pouze u rešeršní činnosti, a svoji práci obohatil v dalších směrech. Jednak do práce zahrnul originální příklady ilustrující užitečnost metody, a dále se její aplikací pokusil o vyčíslení  hodnoty tzv. zobecněného Dirichletova integrálu, jehož exaktní vyřešení v dostupné literatuře nedohledal. 

Ve směru původního autorského přínosu snese tato bakalářská práce i velmi přísná hodnotící měřítka. Rád bych v této souvislosti vyzdvihnul nejen autorův zájem  o téma, ale i jeho snahu objevovat nepoznané. Bohužel však rozsah zpracování se ukázal být nad jeho síly, především ve smyslu dodržení očekávané formální úrovně práce. Ta je zejména v kapitole o výpočtu zobecněného Dirichletova integrálu na úrovni nedostačující jejímu významu. I přes řadu komplikací spojených s formálním vylepšováním práce  však mohu konstatovat, že pro školitele  byla radost a obohacení takovou práci vést.

Na základě výše uvedeného doporučuji přijmout tuto práci k obhajobě. 

Táto práca je nadpriemerne kvalitná, z odborného hľadiska – autor okrem iného odvodil vlastný postup na výpočet zovšeobecnených Dirichletovych integrálov, kde využil Feynmanovu integračnú metódu. Zároveň však práca obsahuje nadpriemerné množstvo typografických chýb a niektoré výpočty a zdôvodnenia chýbajú. Toto všetko výrazne znižuje jej praktickú použiteľnosť. Je teda ťažké prácu ohodnotiť jednou známkou. V súčasnom stave hodnotím známkou C.
Čo by sa podľa mňa malo doplniť či opraviť:
Str. 18: (aj neskôr) Namiesto intervalu (1-ε, 1+ε) sa pracuje s väčším intervalom (-ε, 1+ε). Toto nie je nikde zdôvodnené. (1. otázka k obhajobe.)
Str. 25: Tvrdí sa tam, že integrál z druhej derivácie diverguje, toto nie je bližšie zdôvodnené.
Str. 25: Dôkaz legitimity zámeny derivácie a integrálu je odkázaný na literatúru, kde je to ale urobené pre inú F. Pre túto F by to teda vyšlo inak. Nemalo by sa overiť, že aj v tomto prípade po transformácii bude existovať integrovateľná majoranta? (2. otázka k obhajobe.)
Str. 27: Výpočty sú asi omylom skopírované z predchádzajúceho príkladu, až výsledná suma je dobre.
Str. 40, 46: V častiach, kde sa ukazuje legitimita limitného prechodu, je viacero chýb. Na str. 40 na začiatku zavedené M_0 sa zmení na M, ktoré nie je definované (je to iné suprémum), integrál od R do nekonečna má vyjsť 1/R. Potom musíme vziať iné R. Podobné chyby sú aj na str. 46. Prosím na obhajobe ukázať opravené. (3. otázka k obhajobe.)
Str. 43: Hore v časti B) chýba časť výpočtu limity.
Str. 45: Limita C) má byť z niečoho iného.
Str. 47: Chýba zostavenie samotného algoritmu, z ktorého by vyplynulo, že sú pokryté všetky možné kombinácie parity M, N. Teda, že žiadna ďalšia možnosť už nevedie k integrálu, ktorý diverguje. (4. otázka k obhajobe.)
Ďalej je vhodné skúmať, či sa tento algoritmus dá previesť do jediného vzťahu, podobného, ako je pre 4 vyriešené typy.

Na záver prikladám zoznam nájdených drobnejších chýb:
Str. 7: z αx sa stalo ty
Str. 13: v Leme 3.2.7 má byť n+1, nie n
Str. 20: v postupe per partes – zámeny α a α+1
Str. 26: namiesto 1+x^2 má byť P(x)
Str. 29: Dôkaz Vety 5.3.1: integrál dx má byť od 0 do nekonečna, nie od a do b, dvakrát chýba dy, má byť 1/y namiesto 1/x. Pr. 5.3.2: π má byť pod odmocninou
Str. 30: chýba mínus v exponente e, x^2 má byť pri cos, nie pri sin
Str. 31: 5.4.2: pri prvej derivácii chýba lomeno x
Str. 34: chýba dvakrát y pri výpočte v Poznámke 6.0.1, dole chýba časť poznámky pod čiarou
Str. 38: vypadlo x v argumente sinusov pri suprémach, vypadla 2 pri druhej derivácii
Str. 39: vypadla 2 pri k pri F', opačné znamienka v časti 3 v poslednom riadku
Str. 41: vypadlo mínus pri tretej derivácii f podľa α, dvojka má byť v exponente pri druhej derivácii, pri sin je 2n+1 namiesto 2n
Str. 43: v časti 4. vo vyjadrení F(α) vypadol riadok s arctan, na poslednom riadku pri výpočte I_1 má byť iný výraz
Str. 44: vypadlo mínus v poslednom riadku v časti A)
Str. 47: vo výpočte v predposlednom riadku vypadlo M-1
Str. 38, 39, 40, 42, 44: chybné čísla použitej lemy nad = Topics for thesis defence:

1. Str. 25: Dôkaz legitimity zámeny derivácie a integrálu je odkázaný na literatúru, kde je to ale urobené pre inú F. Pre túto F by to teda vyšlo inak. Nemalo by sa overiť, že aj v tomto prípade po transformácii bude existovať integrovateľná majoranta?
2. Str. 18: Namiesto intervalu (1-ε, 1+ε) sa pracuje s väčším intervalom (-ε, 1+ε). Aký je na to dôvod?
3. V častiach, kde sa ukazuje legitimita limitného prechodu, je viacero chýb. Na str. 40 na začiatku zavedené M_0 sa zmení na M, ktoré nie je definované (je to iné suprémum), integrál od R do nekonečna má vyjsť 1/R. Potom musíme vziať iné R. Podobné chyby sú aj na str. 46. Prosím na obhajobe ukázať opravené.
4. Chýba zostavenie samotného algoritmu, z ktorého by vyplynulo, že sú pokryté všetky možné kombinácie parity M, N. Teda, že žiadna ďalšia možnosť už nevedie k integrálu, ktorý diverguje. Prosím, môžete toto doplniť?