Študent Tomáš Kadlec sa v bakalárskej práci venuje porovnaniu FTP testov. V teoretickej časti sa venuje fyziológii telesnej záťaže a funkčnému prahovému výkonu. Teoretická časť obsahuje detailný popis možných variant testov funkčného prahového výkonu. V praktickej časti študent vykonal 3 rôzne FTP testy pre 10 účastníkov. Následne testy štatisticky porovnáva a vhodne diskutuje.
Práca je písaná čítavo a odborne. Spracovanie dosahuje úrovne bakalárskej práce. Citácie sú použité vhodne, sú relevantné pre téma bakalárskej práce a sú vhodné pre použitie v texte práce. Práca je po obsahovej stránke kratšia, od úvodu po záver obsahuje iba 25 strán čo je na spodnej hranici rozsahu bakalárskej práce, avšak obsahuje všetky náležitosti a je kvalitne spracovaná. Naopak, v praktickej časti musím vyzdvihnúť rozsah vykonaných meraní, nakoľko študent vykonal 30 meraní pričom každé meranie trvalo 30-60 minút.
Prácu študenta počas semestru hodnotím tiež kladne. Študent sa samostatne venoval rozsiahlemu meraniu a spracovanie práce pravidelne konzultoval.
Za najväčšie pozitívum práce považujem využiteľnosť výsledkov práce. Práca zvýrazňuje nezameniteľnosť postupov pri testovaní FTP čím jasne potvrdzuje nutnosť dodržiavania metodiky. Práca tiež môže slúžiť ako základ pre ďalší výskum v oblasti presnejšieho stanovania FTP alebo úprave metodiky výpočtu FTP z vykonaných testov. Ako najväčšie negatívum vnímam  slabšie spracovanie výsledkov. Štatistické porovnanie výsledkov je na dobrej úrovni avšak ponúkalo sa preskúmať individualizované nastavenie koeficientov pre výpočet FTP z jednotlivých testov či vykonať detailnejšiu analýzu jednotlivých testov za účelom spresnenia odhadu FTP.
Celkovo zadanie práce považujem za splnené. Na základe vyššie spomenutých pozitív a negatív práce hodnotím celkovo prácu z B, 85 bodov. Points proposed by supervisor: 85

Predložená bakalárska práca študenta Tomáša Kadleca sa zaoberá porovnaním troch protokolov pre stanovenie funkčného prahového výkonu v cyklistike – rampového testu, testu FTP 2×8 minút a testu FTP 20 minút – a analýzou ich vzťahu k druhému ventilačnému prahu (VT2). Práca má logickú štruktúru, je členená do piatich kapitol a rozsahom zodpovedá požiadavkám na bakalársku prácu. Téma je aktuálna a pre tréningovú prax prakticky relevantná.
Teoretická časť je spracovaná prehľadne, odborne a vecne. Oceňujem, že autor nezostáva len pri povrchnom popise fyziológie, ale vysvetľuje podstatu konceptu MLSS a jeho vzťah k FTP, čo svedčí o skutočnom porozumení problematike. Praktická časť je metodologicky dobre premyslená – štandardizácia podmienok merania aj voľba štatistických metód sú na dobrej úrovni. Hlavné zistenie o silnej korelácii pri súčasnej nezastupiteľnosti absolútnych hodnôt je jasne a presvedčivo prezentované a má priamy praktický dosah pre tréningovú prax.
Mám niekoľko konkrétnych výhrad. Autor opakovane označuje testy FTP 20 a FTP 2×8 ako „terénne testy", hoci oba boli realizované na trenažéri v interiéri. Ďalej je v texte uvedené, že proband sa rozcvičoval při všetkých testoch podľa vlastného uváženia, no pri rampovom teste je rozcvičenie pevne definované na 75 W, čo nie je vysvetlené. Pevné poradie testov mohlo systematicky ovplyvniť výsledky efektom učenia sa rozložiť sily, čo si zaslúžilo explicitnejšie uznanie. Keďže odchýlky medzi protokolmi sa javia konzistentné naprieč probandmi, prirodzene sa ponúka otázka, či by úprava korekčných koeficientov dokázala systematickú absolútnu odchýlku odstrániť – táto analýza v práci chýba. Pri korelačnej analýze s VO₂max by bolo metodologicky vhodnejšie pracovať s relatívnym výkonom vo W/kg a skúmať vzťah aj s rampovým testom, ktorý je bez problémov s pacingom.
Napriek uvedeným výhradám považujem prácu za kvalitnú, prinášajúcu hodnotné a prakticky využiteľné závery. Zadanie je splnené v celom rozsahu a prácu odporúčam k obhajobe. Topics for thesis defence:

1. Pevné poradie testov mohlo ovplyvniť výsledky efektom učenia sa rozložiť sily – ako autor vylučuje, že nameraný rozdiel medzi rampovým testom, FTP 2x8 a FTP 20 nie je čiastočne spôsobený týmto efektom?
2. Z tabuľky 4.2 a z grafu 4.6 je viditeľné, že odchýlky medzi jednotlivými protokolmi sú naprieč probandmi pomerne konzistentné – skúšal autor upraviť korekčné koeficienty, konkrétne 0,95 pri FTP 20 alebo 0,75 pri Pmax rampového testu, tak aby sa systematická absolútna odchýlka medzi protokolmi navzájom, ako aj voči VT2, minimalizovala, a ak nie, prečo?
3. Prečo bola korelácia s VO2max skúmaná pre FTP 20 a nie pre rampový test, ktorý je metodologicky bližší stupňovanému zaťažovaniu používanému pri meraní VO2max je bez problémov s pacingom?

Points proposed by reviewer: 90