Diplomantka provedla rozsáhlou literární rešerši a z těchto informací těžila při přípravě experimentálních prací a měření. Při své práci využia mnoho experimentálních technik, počínaje přípravou tenkých vrstev polymerních systémů, tiskem tentých vrstev sítotiskovou technikou,  připravou reakčních nádob pro spektroskopické měřžení in situ 3D tiskem a vlastní spektrofotometrická měření odrazovým spektrofotometrem. Všechny činnosti vykonávala samostatně, včetně vyhodnocování stovek spekter. Průběžně z výsledků experimentů činila správné závěry pro další pokračování experimentů.

Predložená diplomová práca sa zaoberá aktuálnou problematikou inteligentných obalových materiálov, ktorých hlavnou úlohou je chrániť zdravie spotrebiteľa. Zameriava sa predovšetkým na prípravu indikátorov citlivých na biogénne amíny a amoniak s potenciálnym využitím na testovanie čerstvosti mäsa. Práca je napísaná na 64 stranách a je správne členená na jednotlivé časti. Teoretická  časť venuje pozornosť predovšetkým reakciám amínov spojených so zmenou farby a prehľadu farbív, ktoré s môžu meniť farbu na základe reakcie s amínmi. V experimentálnej časti sa študentka zamerala predovšetkým na postupy použité pri príprave vrstiev, popis meracej aparatúry a metód hodnotenia zmeny farby v dôsledku študovanej reakcie, kde popísala aj problémy s tým spojené. Časť Výsledky a diskusia sumarizuje množstvo výsledkov získaných systematickou prácou autorky, text je doplnený 27 obrázkami, ktoré sú podrobne popísané, v niektorých častiach však chýba diskusia, napr. porovnanie s podobnými používanými systémami, ak tieto v literatúre podpísané sú. Zvlášť oceňujem reálny experiment s rybím mäsom, ktorý autorka práce realizovala. Úroveň jazykového spracovania som nehodnotila po stránke gramatickej, ale k hodnoteniu známkou A som sa priklonila na základe toho, že práca bola veľmi dobre čitateľná a využívala bohatú slovnú zásobu. V práci som našla niekoľko nepresností, ale i tak konštatujem, že práca je vypracovaná na veľmi dobrej úrovni. Topics for thesis defence:

1. •V práci popisujete rôzne detektory biogénnych amínov. Čo Vás viedlo k tomu, že v experimentoch ste využívali hlavne genipín? •Na str. 37 píšete: „Jako okem viditelná barevná změna se považuje taková, která má D = 0,4.“ Má táto hodnota nejaké opodstatnenie? Je niekde zadefinovaná? •V práci niekoľko krát uvádzate, že vzorky zožltli, zoranžoveli, zmodrali (pritom v niektorých prípadoch skôr zozeleneli). Nebolo by vhodné sledovať zmeny súradnice b*, ktorá modrú priamo popisuje? Najmä keď už v samotnom abstrakte (a aj na iných miestach v práci) píšete. „Barevná odezva, probíhající z bezbarvé přes oranžové meziprodukty až po výsledný modrý polymer, byla kontinuálně spektrofotometricky monitorována a vyhodnocována v barvovém prostoru CIE L*a*b*.“ Tieto výsledky som nenašla
2. •Vedeli by ste odhadnúť, pri akom množstve amínov už nie je mäso vhodné na konzumáciu (predstavuje zdravotné riziko)? •Myslíte si, že táto Vaša metóda by mohla byť v budúcnosti použitá na reálne monitorovanie kvality výrobkov v inteligentných obaloch?