Studentka se při své práci seznamovala postupně s jednotkovými laboratorními procesy, jako je například měření UV-VIS spekter integrační koulí s následným hodnocením spektrálních charakteristik a barevnosti a měření viskozit roztoků urychleně stárnutých vzorků polykarbonátu.
Postupovala s využitím teoretických znalostí získaných studiem literatury. Získané výsledky samostatně zpracovávala a vyvodila z nich adekvátní závěry. Velmi dobře zvládala management času vyhrazenému pro laboratorní experimenty.

Predložená bakalárska práca sa zaoberá aktuálnou problematikou recyklácie polymérov, konkrétne polykarbonátov. Dôraz kladie na ich degradáciu spojenú hlavne so skrátením reťazca polymérov a zmenou ich štruktúry, čo môže predstavovať limitujúci faktor ich recyklácie. Práca je napísaná na 40 stranách a je logicky členená. Teoretická časť, ktorá je zameraná najmä na fotochemické aspekty degradácie polymérov a ich hodnotenie, sumarizuje poznatky v študovanej oblasti a vytvára dobré východisko pre pochopenie experimentálnej časti a interpretáciu výsledkov. Rozsah preštudovanej literatúry je primeraný bakalárskej práci. V experimentálnej časti sa študentka zamerala hlavne na postup prípravy vzoriek,  metódy ich hodnotenia a spracovania výsledkov. Časť Výsledky a diskusia obsahuje 10 obrázkov a 6 tabuliek, ktoré autorka popisuje a čo oceňujem, aj diskutuje. Závery práce sú formulované správne a dokazujú, že ciele práce boli splnené.  V práci sa nachádza menšie množstvo preklepov (napr. v zozname použitých zdrojov sa citácia 10 a 28 začína čiarkou). Čo sa týka jazykového spracovania, práca je dobre čitateľná.
Aj napriek menším nedostatkom, práca je vypracovaná na veĺmi dobrej úrovni a predstavuje východisko pre ďalší výskum. Topics for thesis defence:

1. •V Úvode píšete, že „Přestože je velká část plastových obalů recyklovatelná, pouze přibližně 14 % plastových obalů je sbíráno k recyklaci.“ Platí toto číslo pre Českú republiku? Kde vidíte možnosti zvýšenia tohoto percenta?
2. • V kapitole 2.5 popisujete ako metódy hodnotenia degradácie polymérov zmeny farbových parametrov, molárnej hmotnosti a mechanických vlastností. Na základe čoho ste si na sledovanie degradácie vzoriek vybrala práve meranie zákalu a viskozimertriu.
3. • Na obr. 18 vidieť „malý pás“ pri 410 nm, ktorý s časom expozície klesá, až úplne zaniká (mení sa tvar krvky v tejto oblasti). Možno by bolo dobré v budúcnosti sa zamerať práve na analýzu tohoto pásu, aj keď to určite nebude ľahké.
4. • Na obr. 20 a 21 a v tab. 2 a 3 sú uvedené hodnoty zákalu. Je z nich vidieť trend poklesu zákalu, ale s hodnotou zákalu po 168 h by som bola opatrná. Sama píšete o nehomogenite matriálu (str. 30). Na koľkých miestach ste merali transmitanciu vzorky? Bola počítaná chyba merania?