Bakalářská práce se zabývala přípravou plazmatem aktivované vody (PAW) a jejím působením na rostliny, které byly vystaveny abiotickému stresu salinity a sucha. Jako modelová rostlina byla vybrána řeřicha zahradní. Vliv PAW a abiotického stresu byl posouzen jak z pohledu klíčivosti a vývoje rostliny, tak i z hlediska obsahu chlorofylu a sekundárních metabolitů, polyfenolů. Nakonec byla zkoumána distribuce nutrientních prvků a sodíku v rostlinách pomocí spektroskopie laserem buzeného plazmatu (LIBS).
Při řešení bakalářské práce studentka pracovala velmi pečlivě a prokázala velkou míru samostatnosti. Výsledky pravidelně konzultovala jak s vedoucí práce, tak i s konzultantkou doc. Kozákovou. Práce je po odborné stránce velmi dobře zpracovaná a logicky členěná, nicméně jazyková a stylistická úroveň práce vykazuje dílčí nedostatky. V textu se objevují nepřesné formulace vět, terminologické nepřesnosti a stylistické nedostatky, které místy snižují čtivost textu. Výsledky jsou prezentovány formou tabulek a grafů spolu se statistickým zpracováním výsledků. Závěry jsou jasně formulovány a diskutovány. Cíle této práce byly splněny a doporučuji ji k obhajobě. Bakalářskou práci hodnotím známkou A.

Predložená bakalárska práca študentky Julie Višinkovej sa zaoberá problematikou vplyvu plazmou aktivovanej vody na rast rastlín vystavených abiotickému stresu. Študentka v práci študuje rastliny žeruchy záhradnej stresované suchom a zvýšenou salinitou. Porovnáva odozvu stresovaných rastlín zalievaných plazmou aktivovanou vodou s odozvou rastlín zalievaných destilovanou vodou. Práca sa tak dotýka veľmi aktuálnej a významnej témy klimatickej zmeny, ktorej jedným zo základných prejavov je práve sucho a zvýšené zasolenie pôd.

V teoretickej časti práce sa študentka venuje súčasnému poznaniu plazmy ako takej a jej využitia či už v oblasti  medicíny alebo poľnohospodárstva. Následne popisuje odozvu rastlín na abiotický stres a nakoniec v krátkosti popisuje teoreticky použité metódy. Experimentálna časť popisuje dôkladne postup práce, tak aby bol uchopiteľný aj pre čitateľa a zopakovanie experimentu podľa nej nebude problém. Rozsah prevedenej experimentálnej práce považujem za pomerne veľký. V kapitole Výsledky a diskusia sú experimentálne dáta prezentované a diskutované prehľadne prostredníctvom grafov, tabuliek a heat máp, čo zvyšuje ich názornosť a zrozumiteľnosť.

Avšak množstvo preklepov, zbytočne dlhé súvetia, ktoré sú miestami nezrozumiteľné, a občas chýbajúce slová uberajú práci na čítavosti. Za ďalší nedostatok formálnej úpravy považujem nezjednotený font so zvyškom práce na strane č. 5. Študentka uviedla, že využila celkovo 42 literárnych zdrojov, čo síce považujem za dôkaz dostatočnej literárnej  rešerše a orientácie v danej problematike, avšak nie všetky referencie uvedené v zozname literatúry sú použité v texte a miestami nie je dodržané ich poradie podľa zoznamu.

Celkovo však typografické nedostatky nemajú zásadný vplyv na vedecký význam ani kvalitu práce, a preto ju doporučujem ku obhajobe s hodnotením B. Topics for thesis defence:

1. Bolo NaCl do destilovanej vody pridané pred alebo po ošetrení výbojom? Myslíte si, že by sa vlastnosti plazmou aktivovanej vody líšili v prípade, ak by bola pripravená z destilovanej vody bez prídavku NaCl a z destilovanej vody s prídavkom NaCl pred výbojom? Bolo by v budúcnosti možné použiť PAW pripravenú z morskej vody na zálievku?
2. V kapitole 4.4 na strane 38. tvrdíte, že „Byly změřeny koncentrace polyfenolů a chlorofylů v extraktu z rostlin, koncentrace chlorofylů byla dále převedena na mg polyfenolů na gram hmotnosti vzorku rostlin“. Môžete prosím toto tvrdenie vysvetliť? V tabuľke 13 je koncentrácia chlorofylu uvedená v mg/ml.
3. Ako si vysvetľujete pokles obsahu chlorofylu a v 1- a 2-týždňovom experimente, zatiaľ čo koncentrácia chlorofylu b sa pri aplikácii roztokov s NaCl zvýšila? Existuje medzi chlorofylom a a chlorofylom b biochemický alebo funkčný rozdiel, ktorý by mohol tento jav vysvetliť?
4. V kapitole 4.3.4 boli študované zmeny obsahu nutrientných prvkov v rastline pomocou metódy LIBS. Myslíte si, že zvýšený obsah sodíka by mohol nahrádzať/vytláčať niektoré nutrientné prvky , ktoré rastlina prijíma?
5. V kapitole 2.7.1 popisujete UV-Vis spektrofotometriu, a tvrdíte že: „UV-VIS spektrofotometrie je analytická metoda založená na měření absorbance nebo transmitance...“. Môžete prosím toto tvrdenie správne upresniť?