Dizertačná práca sa zaoberá problematikou z oblasti dentálnej biomechaniky, a to konkrétne mechanickou interakciou dentálneho implantátu s kostným tkanivom dolnej čeľuste. Tá je jedným z kľúčových faktorov z hľadiska úspešnosti implantologickej liečby. Jednou
z metód hodnotenia tejto interakcie je deformačne-napäťová analýza využívajúca Frostovu mechanostat hypotézu a posúdenie implantátu k medznému stavu pružnosti. Keďže priame meranie napätia a deformácie sústavy kosť-implantát je veľmi obtiažne, v praxi sa používa výpočtové modelovanie metódou konečných prvkov. Jeho presnosť závisí na vstupných dátach a kvalite modelu geometrie. Cieľom práce bolo analyzovať vplyv rôznych parametrov výpočtového modelu a klinických faktorov na deformačne-napäťové stavy kostného tkaniva a samotného implantátu. V klinickej praxi sa najčastejšie používajú dáta z CT zariadení, avšak tie poskytujú len základné informácie a nezahŕňajú detailnú trámčekovú štruktúru kostného tkaniva. Tú je možné získať pomocou mikro-CT zariadenia s vysokým rozlíšením.
Pre účely tejto práce boli modely geometrie vytvorené s rešpektovaním trámčekovej štruktúry kostného tkaniva na základe dát z mikro-CT zariadenia s rôznym rozlíšením. Súčasne bol sledovaný vplyv použitej prahovej hodnoty pri tvorbe modelu geometrie. Výsledky ukázali, že oba tieto faktory majú zásadný vplyv na výsledné deformačne-napäťové stavy. Z vykonaných analýz je možné konštatovať, že vplyv prahovej hodnoty je významnejší pri použití snímok s horším rozlíšením a tiež, že modely vytvorené z dát s horším rozlíšením (150 µm) vykazovali vyššie namáhanie kostného tkaniva a koronoapikálne posuvy ako modely z dát s vyšším rozlíšením (30 a 60 μm). Tým sa potvrdilo, že kvalita vstupných dát je rozhodujúca pre spoľahlivosť analýz.
Významnú úlohu zohráva tiež presnosť zavedenia implantátu, pričom implantát môže byť zavedený pomocou „freehand“ metódy, teda voľne od ruky, alebo tiež pomocou navádzaného zavádzania. Rozdiel medzi výsledným uhlom zavedenia dentálneho implantátu a plánovanou polohou môže byť pri týchto dvoch metódach významný. Na základe analýz je možné konštatovať, že z hľadiska hodnotenia kostného tkaniva je významnejší vplyv polohy implantátu ako vplyv uhlového natočenia. Natočenie sa však ukazuje ako významný faktor z hľadiska hodnôt napätia na implantáte.
Analyzovaný bol aj vplyv hlbšieho zavedenia dentálneho implantátu a čiastočnej redukcie alveolárneho kostného tkaniva, ktoré sú v niektorých klinických prípadoch potrebné na zabezpečenie primárnej stability. Analýzy však ukázali, že táto kombinácia vedie nielen
k zvýšeniu namáhania kostného tkaniva, ale aj k vyššiemu zaťaženiu samotného implantátu.
Hlavným prínosom práce je komplexné zhodnotenie vplyvu rozlíšenia CT dát, prahu segmentácie a klinických faktorov na biomechanické správanie implantátu a kostného tkaniva. Získané poznatky môžu prispieť k presnejšiemu modelovaniu, lepšiemu plánovaniu implantačných zákrokov a následne k zvýšeniu ich dlhodobej úspešnosti.