VUT

Přečtěte si můj příběh (pdf)

Prečo a kam

Keď si prečítate moju predchádzajúcu ,,spoveď” o Erasme v Rige, písala som o tom, že voľba prvého Erasmu patrila môjmu priateľovi. Keďže sme sa rozhodli práve pre účasť na ďalšom Erasme predĺžiť si naše magisterské štúdium, tentokrát som vyberala štát a univerzitu ja. Od mojej prvej cesty do USA cez Work & Travel program som zistila, že vedieť hovoriť jedným ,,medzinárodným” jazykom nestačí. Získala som veľa kamarátov z Dominikánskej republiky, z Jamajky, a celkovo španielsky hovoriacich Američanov s hispánskymi koreňmi. A tak som sa rozhodla začať študovať španielčinu. Jazyková škola, ktorú som si vybrala, ma naučila hovoriť veľmi rýchlo a tak som sa rozhodla vyskúšať si moje znalosti v praxi. Okrem samotného jazyka som sa naučila, že nie je španielčina ako španielčina. V jazykovej škole ma pripravovali na to, že niektoré slovíčka sú úplne odlišné a ľudia v Latinskej Amerike majú úplne iný prízvuk ako Španieli. Tak som si povedala, že skúsim to Španielsko, kde by mala byť tá ,,pravá” španielčina. Keďže môj priateľ španielsky nevedel a ja som si netrúfla na štúdium v španielčine, vyberali sme štúdium po anglicky. Bohužiaľ, možností takto bolo omnoho menej, a myslím, že z našej fakulty bola dokonca len jediná. A tak sme sa chystali do baskického mestečka Oñati, na Mondragon Unibertsitatea.

Pred odjazdom

Myslím si, že administratíva týkajúca sa Erasmu nie je náročná. Stačí nasledovať pokyny od študijnej referentky z fakulty a checklist z Rektorátu. Na prihlásenie som potrebovala životopis a motivačný list, oboje v angličtine. Životopis už som mala dávno nachystaný, stačilo pár vecí upraviť a motivačný list sa vďaka mojej veľkej motivácii písal sám 😊. Po úspešnom výbere zo strany univerzity bolo potrebné riešiť ďalšie dokumenty. S priateľom sme boli pripravení na španielsku ,,náturu”, a tak sme sa ozvali hosťujúcej univerzite sami. Samozrejme, museli sme si na odpoveď počkať a už pred odjazdom sme zažívali ich typickú ,,mañanu”. Po obdržaní všetkých potrebných dokumentov som vyplnila individuálny plán, ktorý bol tentokrát jednoduchý, pretože jediný predmet, ktorý som potrebovala ešte splniť, bol predmet vzťahujúci sa na diplomovú prácu. Keď som mala vybavené všetky „papierovačky“ a podpísanú výjazdovú zmluvu, bol čas riešiť ubytovanie.

Ubytovanie

Po úspešnom pobyte na internáte v Rige sme si s priateľom povedali, že nebudeme zbytočne hľadať byt a aj tentokrát si požiadame o internát. Ceny a podmienky nás však nemilo prekvapili. Z dôvodu korony mali na internáte povolený pobyt len pre jednu osobu v dvojlôžkovej izbe a poschodia boli rozdelené na pánske a dámske. To sa nám už ako páru veľmi nepáčilo, a keď prišlo k cene, túto možnosť sme úplne zavrhli. Pre jednotlivca bol mesačný poplatok za takúto jednu izbu, ani poriadne nevieme s akým vybavením, okolo 550 € (cca 14 000 Kč). Čo je, podľa môjho názoru, pre priemerného pracujúceho študenta, ktorý aj keď získa grant, veľmi veľa. Pre porovnanie, napríklad na PPV platíme cca 150 € (cca 3 800 Kč) na mesiac a môžeme bez problémov bývať spolu. A tak sme sa snažili hľadať iné možnosti. Obpísali sme neskutočné množstvo inzerátov, kamarátov, ktorí boli v Baskicku, a dokonca sme poprosili aj pani Pazourkovú, či by nám mohla poskytnúť kontakt od študentov, ktorí podobnú cestu už absolvovali. Všetci nám radili neísť na internát, no problém bol aj v hľadaní privátneho ubytovania. Inzeráty na španielskych stránkach s nehnuteľnosťami neboli aktuálne, prípadne prenajímatelia nevedeli hovoriť po anglicky, nechceli cudzincov, alebo dokonca neprijímali páry. Takže pre slovenský pár, ktorý rozpráva štvrtinovo španielsky a hľadá ubytovanie na pár mesiacov bolo takmer nemožné niečo nájsť. Stretli sme sa aj s veľkým množstvom podvodníkov, našťastie sme ale nenaleteli. Nakoniec sme sa po anglicky dohodli s jedným pánom z Brazílie, aktuálne žijúcim vo Francúzsku, ktorý prenajíma vilu v mestečku San Sebastián. Platíme spoločne 600 € (cca 15 300 Kč) za mesiac, čo je v porovnaní s ostatnými cenami veľmi príjemné, aj keď cena ešte nezahŕňa energie. Aby som nezabudla spomenúť, pôvodný plán bol ísť do kampusu v mestečku Oñati, no s problémom s ubytovaním sme museli zmeniť celý študijný plán na predmety vyučované v mestečku Irun. Naši spolubývajúci sa v priebehu septembra menili, pretože ešte bola ,,prázdninová” sezóna a majiteľ prenajímal jednu izbu ako Airbnb. Naši stáli spolubývajúci boli spisovateľ z USA, webový dizajnér z UK a dvaja kuchári v jednej z Michelinských reštaurácií, z Peru a Kolumbie. Po septembri sa osadenstvo úplne zmenilo a okrem nás vo vile nikto nezostal. Teraz máme spolubývajúcu z Talianska, ktorá tu je na doktorandskej stáži, pracujúci pár z Nemecka s Weimarským stavačom Finom a študenta informatiky z Madridu - konečne nejakého Španiela 😊! Naša izba je dostatočne veľká, no stôl je malý aj na prácu pre jedného. Našťastie je súčasťou vily aj veľká obývačka s krásnym výhľadom na mesto, a tu sa pracuje úplne parádne. Horšie je to veľké množstvo schodov, ktoré musíme vyšľapať, aby sme sa domov vôbec dostali, ale aspoň budeme mať kondičku 😊.

Štúdium

Aj keď sme nevedeli ako, prihlásili sme sa na ďalšiu súkromnú univerzitu. Študenti tu platia 2 000 € (cca 51 000 Kč) za semester, čo je pre nás nemysliteľná čiastka a sme naozaj radi, že doma študujeme na štátnej univerzite. Študenti si môžu voliť medzi jednotlivými predmetmi, ktoré sú vypísané zvlášť na každý semester, no musia si strážiť to, aby mali po ich absolvovaní aspoň 30 kreditov. Najmenej kreditov, ktoré môže študent získať za predmet sú 3 a najviac, čo nás veľmi prekvapilo, je 12. Tieto predmety však zaberajú neskutočne veľa času a študent sa cíti ako keby bol znovu na strednej škole, pretože celé doobedie trávi na univerzite. Niečo ako zápočty na tejto škole nemajú, každý predmet má rôzne zakončenie. My sme si zvolili tri predmety, jeden je zakončený seminárnou prácou, na ktorej pracujeme celý semester, druhý obsahuje dva bodované projekty a skúšku s otvorenými otázkami a tretí prácu počas celého semestra a navyše vytvorenie vlastného výskumu. Keď budeme úprimní, nečakali sme, že budeme v škole robiť také množstvo tímových projektov a teda od toho, čo hovorili naši kamaráti, že v Španielsku sa na Erasme nič nerobí, to má veľmi ďaleko 😁. Vzťah medzi učiteľmi a študentmi je tu v podstate kamarátsky, väčšinou majú učiteľov len o pár rokov starších, niečo ako my keď nás učia doktorandi. Takže si viete chvíľami predstaviť rešpekt, ktorý majú študenti voči učiteľom. Každopádne obsah hodín bol veľmi praktický, musím povedať, že to, čo sa učíme na tejto univerzite som použila už viackrát v praxi v spoločnosti, v ktorej som pracovala. Na vyučovaní sa stále zúčastňujeme osobne, online vyučovanie prebieha len pre tých, ktorí sú chorí alebo sa nejakým spôsobom nemôžu zúčastniť prezenčne. So spolužiakmi sme sa však, bohužiaľ, až tak nezblížili, no to spomeniem v časti ohľadom jazykov.

Financie

Čo sa týka financií, pokiaľ vie človek variť a nechodí každý deň do reštaurácie, nemá problém vyžiť z grantu, ktorý univerzita poskytuje, a to aj napriek vysokému nájmu. Bohužiaľ, na cestovanie už je grant krátky. Zaujímavosťou je, že na to, že sme v Španielsku, platíme vyššie poplatky za lety, ako keď sme pozerali presun napríklad z Viedne alebo z Prahy. To nás trošku zamrzelo a po absolvovaní dvoch výletov do Madridu a Barcelony sme sa rozhodli prebrázdiť hlavne okolité miesta a mestečká, a takéto ,,väčšie” cesty nechať na pravidelné lety z Viedne či Prahy. V rámci telefonátov a používania mobilných tarifov sme zostali pri našom slovenskom operátorovi. Wifi funguje aj na vile, aj v škole v podstate bez problémov, a tak nemalo zmysel riešiť nejaké výhodnejšie, lokálne tarify. So všetkými, s ktorými potrebujeme, volávame aj tak väčšinou cez sociálne siete. Najväčšiu časť našich výdavkov okrem potravín a nájomného tvorí cestovné. Keďže bývame v inom meste ako máme školu, každý raz sa presúvame do školy a zo školy kombináciou autobusu a vlaku. Jedna cesta bez použitia kartičky stojí 1,85 € (cca 50 Kč). S použitím žltej MUGI kartičky, ktorá slúži hlavne pre turistov, je možné získať istú zľavu na každú cestu, no zelená kartička, ktorá je určená pre rezidentov, prípadne nás, dlhšie žijúcich v Baskicku, je výhodnejšia. S touto kartičkou sa cena za každú cestu znižuje počtom najazdených jázd za mesiac. Teda na začiatku platíme o čosi nižšiu cenu ako so žltou kartičkou, po každých dvadsiatich jazdách je zľava ešte väčšia a nakoniec jazdíme zadarmo. Horšie je, že sa tieto počty každý mesiac resetujú 😊. Celkovo nás mesačne vychádza doprava približne na 30 € (cca 750 Kč).

Jazyky

Vďaka mojej ako-takej začiatočníckej španielčine sme sa vedeli dorozumieť ohľadom základných vecí, ako bolo napríklad vybavenie spomínanej kartičky na dopravu. Vedeli sme, že s angličtinou tu, bohužiaľ, veľmi nepochodíme. Avšak, keďže sa nachádzame v Baskicku, úradným jazykom je tu okrem španielčiny aj baskičtina. Tento jazyk sa vôbec španielčine nepodobá a naozaj, pokiaľ sa ho človek nenaučí, nerozumie ani slovo. Napríklad ahoj sa po španielsky povie ,,hola” /ola/ a po baskicky ,,kaixo” /kaišo/. Pokiaľ prídete do obchodu a pozdravíte ich po baskicky, podľa našej pani študijnej koordinátorky, predavači sú milší. Čo je pre nás najvtipnejšie je ich pozdrav na rozlúčenie ,,agur”. Písmo, ktorým sa píše baskičtina je tiež jedinečné. Keď si predstavíte zavýjanie psa alebo vlka, presne tak sa toto slovo číta. Baskovia sú na svoju kultúru, históriu a jazyk veľmi hrdí, avšak počas potuliek po meste sme počuli väčšinou španielčinu. Čo sa týka nášho anglického odboru, zaujímavé je, že častokrát majú s angličtinou problém okrem študentov aj učitelia, a keď sa študenti pýtajú po španielsky, po španielsky dostanú aj odpoveď. Čo sa nám zdá trochu smutné, keďže odbor je po anglicky a zároveň skoro nikto z nás erasmákov po španielsky tak dobre nevie, takže im takto nerozumieme. Študenti nemajú veľký záujem sa s nami rozprávať, pretože ich angličtina nie je na veľmi dobrej úrovni a sami povedali, že sa ju učiť nechcú, pretože sa im nepáči. Zároveň si vybrali tento anglický odbor preto, lebo je jednoduchší ako odbory v španielčine. Vtipným poznatkom z angličtiny Baskov či Španielov je to, že pred každé slovo, ktoré začína na ,,s” dajú ,,e” - ako v španielčine. Takže nikdy sme nemali ,,next step”, ale ,,next estep” 😊.

Voľný čas

Keďže sa nachádzame v meste, ktorým prechádza jedna z pútnických ciest do Santiago de Compostela, chodíme sa prechádzať na časť z tejto cesty. Vedie horou, na ktorej sa nachádza aj naša vila, popri pobreží, s výhľadom na oceán. V tomto meste si príde na svoje aj milovník hôr, aj pláží. Každé ráno, dokonca aj v neskorších mesiacoch, sa na plážach zbiehajú surfisti, je tu aj viacero surferských škôl. My sme si tu surfovanie zatiaľ nevyskúšali, patríme skôr k tým horským typom 😊. Čo sa týka gastronómie, v meste San Sebastián je najvyššia koncentrácia reštaurácií s Michelinskou hviezdou na svete. Ako vegetariáni sme však zostali pri vegetariánskych ,,tapas” či ,,pintxos” /pinčos/, teda ich známych jednohubkách, alebo si uvarili doma. Kaviarne tu človek nájde málokrát, ale na každom rohu sú pekárne s možnosťou zakúpenia okrem kávy aj typických francúzskych dlhých bagiet. Baskicko je autonómne územie Španielska, ktoré je v porovnaní s ostatnými časťami ekonomicky najsilnejšie. Baskovia sú častokrát urazení, keď o nich poviete, že sú to Španieli. Na začiatku, keď sme všetci erasmáci prehlásili, že sme si sem prišli zlepšiť či naučiť sa španielčinu, mali smútok v očiach a s nádejou sa opýtali, že veď určite sa chcete naučiť aj niečo po baskicky, nie? Samotné Španielsko je veľmi krásna a rôznorodá krajina, a napriek akýmkoľvek nedorozumeniam či nedostatkom, ktoré sme zažili, som veľmi rada, že som si vybrala túto krajinu a špeciálne Baskicko. Moje obzory sú zase o niečo širšie 😊.